Silové miesta v Karpatoch III - Kozmické lode a prebúdzanie lona

Autor: Lucia Glejteková

Karpaty sa stali mojim terapeutom. Vždy keď v sebe riešim nejakú aktuálnu tému, idem hľadať odpovede do lesa. Hlboký nádych a hlboký výdych. K tomu rezký krok do kopca. Podvedome si vyberám cestičky, ktoré ma tam zavedú.. Pešo, behom alebo na bicykli. Ako keby vedeli, čo práve potrebujem. Ako keby boli so mnou bytostne spojené. Vedomý pohyb v lese je pre mňa jeden z najlepších spôsobov, ako sa spájať sama so sebou. Ukľudňujúci prostriedok na ten najlepší spánok.

Samota

Niekedy keď sa  prechádzam lesom,  stane sa niečo zvláštne. Vtedy akoby zmizne hranica medzi mojim telom a tým, čo sa nachádza okolo mňa. A ja sa už viac necítim sama ani od tohto sveta oddelená. Ide o silnejšie prepojenie, ako to, ktoré máme so svojim partnerom.. Je to vzťah k  mystériu, vďaka ktorému tu sme. Tvorím si tým, že som tu a teraz a vnímam. 

Toto miesto som objavila v období, keď som bola už dlhšie bez partnera. Cítila som sa smutne, osamelo, môj život nemal hlbší zmysel, po ktorom som ako žena prirodzene túžila..až kým....

Skaly sú obrovské, uložené alebo popadané tak, že by sa dalo pod nimi v noci skryť alebo si spraviť prístrešok. Moju pozornosť zaujali nepriehľadnuteľné  koruny na nich položené, tak že to musel urobiť len človek. A nebolo to tak dávno, pretože inak by boli spráchnivené. Na toto miesto stále chodia ľudia. Rozmýšľala som, čo tu asi robia. Oslavujú slovanské sviatky, spievajú slovanské piesne, milujú sa a plodia deti? Moja fantázia pracovala na plné obrátky a ja som si chodila na toto miesto pripomínať svoju ženskosť, ktorá sa onedlho mala prebudiť. Zo škaredého káčatka na krásnu labuť. 

Čistota

Milujem si poriadne zašľapať do pedálov a naspäť sa spustiť rýchlosťou závodníka. Vtedy mám pocit, že som ľahučká ako pierko. Lietam. Horský bicykel v Karpatoch je niečo ako surf v Californii. Prežiješ aj bez neho ale keď ho máš, je to celkom iný zážitok. S ním som objavila svoj raj. Jazero Stratený svet nad Mariánkou. Takú nádherne čistú prírodu som už dávno nevidela. A to len kúsok od Bratislavy. Cestička k jazeru je dômyselne ukrytá húštinou. Na trávnatú plošinku sa dá dostať ale chce to trošku odvahy, pevné nohy a silné paže. S bicyklom na chrbte! Zážitok je však dokonalý. Cítila som sa ako džungli! Vysoká egyptská tráva trčala z bahnistého dna. Voda však bola kryštálovo čistá, v pozadí bolo vidieť lekná. Nad hladinou sa to hemžilo komármi, na tráve mi však bolo s knižkou v ruke lepšie ako kdekoľvek na svete. Vôbec som sa tu necítila stratená, práve naopak. Našla som svoju oázu pokoja, svoj raj v Bratislave. 


Sila = dôvera

Údolie Medené hámre. bajkom z Krasňan cez Peknú cestu, okolo starého Včelína na Bielom Kríži, kde som sa zastavila na nealko. Skalnaté steny mi vyrazili dych. Po ceste sa valila voda ale nevadilo mi to. Brodili sa cez ňu bosí horolezci. Fešáci. Úžasné miesto, neviem si predstaviť, že sa tu kedysi niečo ťažilo, vyzerá to ako prírodnou vytvorené údolie. Sem tam bolo počuť zosun skál. Nešla som teda príliš blízko. Ľahla som si niekde na stred. A počúvala som zurčanie vody, ťukanie padajúcich skaliek. Ťuk - ťuk. Krásne strávený deň. Naspať som to zvládla tiež. Našla som v sebe obrovskú silu. Neviem, kde sa zobrala. Žeby sa veľkosť a sila skalných stien vpili do mňa? A stačilo na to pol dňa? Bore sa páčilo tiež. 

Spojenie s inými svetmi

Existuje život ešte niekde inde ako na Zemi? Ak áno, vedia o nás? Boli tu? Tieto otázky som sa pýtala už ako dieťa..nuž jedného dňa som dostala odpoveď v podobe skalnej kopy neuveriteľne pripomínajúcu kozmickú loď. Veď posúďte sami. 

Objavujem ich čoraz častejšie. Tajomné miesta v Karpatoch. Teraz je ten pravý čas, zahĺbiť sa do seba. Započúvať sa do svojej duše. Čo práve potrebujem? Čo práve potrebujem pochopiť, zmeniť? Čomu sa mám venovať, keď mám práve teraz čas? Čím sa môžem aktívne pričiniť, aby mi bolo v budúcnosti dovolené..umožnené posunúť sa? Práve sme dostali ten dar..zastaviť sa..zamyslieť sa nad tým, či ideme tým správnym smerom..na čo sme počas nášho doteraz uponáhľaného života zabudli? Presunuli na druhú koľaj..keď budú deti veľké, keď si našetrím, keď sa mi poriadne rozbehne podnikanie..NIE! Teraz je ten čas na to, čo práve potrebujem! JA som na prvom mieste. Môj život je len môj.