Sexualita v prírode       Autor:Jasna Živa

25.09.2019

Sneh sa po zime roztopil a mne bolo v lese do plaču. Kde kedysi boli stromy, zostali len holé pláne a polámané konáre. Prechádzky v lese mi rušil zvuk motorovej píly. Stretávala som lesníkov a pýtala sa ich, či sú normálni. Bolo mi to ľúto. Po ceste do práce som narážala na kamióny plné dreva schádzajúc z Malých Karpát. Zúrila som nad ľudskou hlúposťou.

Túto jar mi však príroda dokázala, že sme voči nej maličkí. Celý máj pršalo a mne bolo medzi stenami bytu otupno. Namiesto vychádzok do lesa, som zostávala po práci doma. Bolo mi smutno. Les mi bol všetkým. Chýbal mi ale jeho volaniu som odolávala. Nechcela som si pokaziť náladu, tak ako pri poslednej vychádzke. Keď však na konci mája pršať prestalo, zobrala som odvahu a poslúchla som jeho volanie. Privítal ma nádherne oblečený a zasypal ma darmi.

Ukázal mi, aké je to, keď dostane poriadnu dávku vody. Je inteligentný, všetko má svoju logickú postupnosť. Slnečným lúčom skoro na jar ešte netienili listy na stromoch a prenikli tak až celkom dole ku koreňom. Také množstvo bylín rôznych druhov som v Karpatoch ešte nevidela. Jednotlivé druhy som ešte rozoznávať nevedela, zaujali ma však svojou farebnosťou a krásou. Priťahovali včely. Jazierko, ktoré vinári používajú na zavlažovanie svojich viníc bolo plné žiab. Tak ako každú jar aj tento rok prišli zo širokého okolia práve sem, aby sa tu množili. Bolo ich však oveľa viac. V okolí bolo počuť štebotanie vtákov. Všade plno vody, tvorili sa potôčiky aj tam kde kedysi nebolo a vytvárali tak mokrade. Všetko čo žilo sa zobudilo. Hemžilo sa to tu životom. Keď som pozrela som sa pod nohy, okolo topánok som nachádzala chrobáky, larvy, lienky či mravce. Po stromoch sa štverali veveričky. Bora poľovala na myši a iné hlodavce, ktoré si v zemi vytvárali cestičky. Bola som zvedavá, či mi aj tento rok donesie ešte živú myš do daru a ja budem skákať dva metre od zeme. Sýto zelená farba machu mi pripomenula detstvo v Malej Fatre. Les prekypoval životom a ja som pocítila vďačnosť.

Usilovná včielka opeľuje lesnú ružu, fotené v máji na Myjave vo voľnej prírode
Usilovná včielka opeľuje lesnú ružu, fotené v máji na Myjave vo voľnej prírode
Chrobáčik
Chrobáčik
Taký zelený mach v Karpatoch som ešte nevidela
Taký zelený mach v Karpatoch som ešte nevidela
Foto z Myjavy, koniec mája, podobne to vyzeralo aj v Karpatoch
Foto z Myjavy, koniec mája, podobne to vyzeralo aj v Karpatoch

Pár dni na to mi prišla na Messenger správa od otca: "Chodím do lesa a všade je samý sex! Počkaj, pošlem ti fotky!" Otcove nadšenie pre prírodu a všetko, čo s ňou súvisí som už dôverne poznala ale toto som nečakala. Posledné mesiace sme boli naozaj prepojení. Nebola som si istá, či ide len o mužskú fantáziu alebo je príroda naozaj taká zvrhlíčka. "Hm, počkaj, nerob súdy", povedala som si v duchu. Príroda sme my. Medzi pozorovateľom a pozorovaním nie je rozdiel. Príroda je našim zrkadlom. Vidíme v nej samých seba. Sme jej deťmi a zároveň jej tvorcom. Príroda si berie, príroda dáva. Príroda je cyklická. Na jar plodí, v lete rodí , na jeseň sa ukladá a v zime regeneruje. Príroda je prirodzená, na nič sa nehrá, nič nepredstiera. Je našim učiteľom, umožňuje nám spoznať samých seba. Čo si na jar zaseješ, to si na jeseň požneš. Príroda je hravá.  Jej krása a farebnosť je nám inšpiráciou. Nesúdi, nehanbí sa. Je taká aká je, nesnaží sa nič prikrášľovať, nikoho meniť. Príroda je vzrušujúca. Príroda je plodenie, rodenie, obdarovanie. Príroda je sexuálna!


Kto sa pozerá, ten vidí..môj otec má naozaj bujnú fantáziu
Kto sa pozerá, ten vidí..môj otec má naozaj bujnú fantáziu
Kvet orchidei mi naozaj niečo pripomína
Kvet orchidei mi naozaj niečo pripomína
Strom, ktorý sa snaží stať sa človekom alebo človek, ktorý sa snaží stať stromom?
Strom, ktorý sa snaží stať sa človekom alebo človek, ktorý sa snaží stať stromom?

Otec ma vždy vedel veľmi ľahko vytočiť. Môžno je to preto, že sa na seba tak podobáme. Obaja strácame veci a neskutočne dlho ich hľadáme. Zabúdame na dôležité udalosti, ako sú napríklad narodeniny našich priateľov. Pýtame sa ich stále to isté dokola, nie sme schopní si zapamätať pre iných tak dôležité veci. Žijeme vo vlastnom svete. Hlava nám často lieta v oblakoch, praktické veci odsúvame na neskôr. Potom sa hádame, kto bol na vine. Vieme sa neuveriteľne nadchnúť, keď nás niečo veľmi zaujíma. Keď sme šťastní, sršíme neuveriteľnou energiou. Keď sme smutní, nie je nikto, kto by nás vedel rozveseliť. Sme extrémisti vo všetkom. Žijeme heslom: všetko alebo nič. Niekedy mám pocit, že zabúda, že som jeho dcéra. Rozpráva mi všetko, čo ho napadne. Ako starej kamarátke. A ja dostávam informácie, ktoré by sa vo vzťahu rodič dcéra podľa pravidiel spoločnosti objaviť nemali. Kedysi mi to bolo nepríjemné. Dnes som najšťastnejšia dcéra na svete. Vďaka tomu, že sme otvorení, vidíme jasne. Vieme sa na seba napojiť a tak sa inšpirovať.

Vydala som sa teda aj ja na prechádzku lesom hľadajúc dôkazy o jeho sexualite. A našla som ich nespočetné množstvo. Príroda je neuveriteľne sexy a môj otec je génius, že jej sexualitu znovu objavil. Sexualita je všade okolo nás. Je prirodzená. Je hravá. Je v každom strome, v každom oblaku, vo všetko živom. Je v každom z nás. V každej bunke nášho tela. Vďaka sexualite prírody sme tu. Môžeme chodiť po tejto krásnej Zemi. Vďaka sexualite je možná existencia. Dualita. Muž a žena. Penis a Vagína. Lingam a Jóní. Vajíčko a spermia. Nový život. Nový zmysel..

Príroda v Karpatoch a jej sexualita
Príroda v Karpatoch a jej sexualita
Čo vám toto pripomína?
Čo vám toto pripomína?
Všade samé dierky, diery a pod dierou ešte jedna dierka
Všade samé dierky, diery a pod dierou ešte jedna dierka
Malé, pekné a chlpaté..bukvičky
Malé, pekné a chlpaté..bukvičky
Huby či ženské...tvary?
Huby či ženské...tvary?
Táto diera už zarástla pavučinou
Táto diera už zarástla pavučinou