O vzťahoch                 Autor:Igor Glejtek, Foto: Jasna Živa

19.09.2019

Celý život nezvládam vzťahy. Rozhadzujú môj pokoj, menia mi nálady z extatickej až po depresívnu. Nerozumiem ľuďom. Neviem čo myslia vážne a prečo, neviem prečo reagujú ako reagujú. Neviem posúdiť dopredu ich motívy ani zmeny nálad. Rovnako nerozumiem ani sebe. Nerozumiem zmenám svojich nálad, citlivosti na niektoré vety, pripomienky na moju adresu. Niekedy stačí jedna veta, ktorá zmení moju náladu. Vôbec nerozumiem vzťahom. Nerozumiem ľuďom a ani svojim reakciám. Sú dni kedy by som najradšej utiekol do tmavého lesa a nevrátil sa. No napriek tomu ľudí milujem a to dá sa milovať len cez vzťahy. Nedá sa milovať ľudí z kresla v obývačke. Tisíckrát sa popálim a aj tak tisíc jedenkrát znova milujem a nadväzujem vzťahy.


Kedy to začalo? Možno v detstve, neviem. S rodičmi mám dva pekné zážitky za celý život. Od dvoch rokov, možno menej ma vozievali do škôlky na skútri. Otec vpredu, mama vzadu. Ja medzi nimi chránený ich telami. Vykúkal som spoza otcovho chrbta a pozoroval krajinu. Cítil som sa v bezpečí. Potom jediný krát čo ma otec pochválil, keď ma videl plávať. Pochválil moju svalnatú postavu. Jediná pochvala za celé moje detstvo. Žiadna iná. Pár objatí mami pri gratulácii. Inak nič. Žiadne mazlenie, túlenie, bozky, čítanie kníh pred spaním. Zavrieť dvere a spať. Opovážte sa ísť ešte na záchod. Bolo nám s bratom povedané každý večer. 


Odtiaľ pochádza môj deficit lásky, citlivosť na kritiku, nevyrovnanosť, rozpad vzťahov, totálna neznalosť, ako vzťahy vlastne fungujú a na čom sú založené. Čo mi nechýba je láska a ochota urobiť pre lásku hocičo. Naozaj hocičo. A pri opätovnom zraňovaní môjho vnútorného dieťaťa, možno nevyspelého ega, utiecť. Utiecť do samoty, smútku alebo zo vzťahu. Neviem o vzťahoch nič. Viem len, aké mám pocity. Pocity vychádzajú zo skúseností, z prežitého a z túžby niečo prežívať. A moja túžba je jednoduchá. Prežívať lásku, porozumenie, pokoj, prijatie, slobodu, spontánnosť, hravosť, prežívať dotyky a spojenie na všetkých úrovniach. Moja potreba lásky je obrovská. No na to, aby bola naplnená, je nutné o vzťahoch niečo vedieť. Preto napriek zraneniam a pocitu márnosti znova a znova vychádzam zo samoty a prežívam vzťah. Cez vzťah s partnerkou, či rodičom alebo deťmi poznávam sám seba. Svoje reakcie, zmeny nálad, ich reakcie na moje slová a nálady. Učím sa rozonávať spúšťače nálad a reakcií.  


No staré vzorce sa držia ako kliešte v ponožkách. Nie a nie sa pustiť. Radosť strieda zmätenosť. Smiech smútok. Chcenie sa stretnúť strieda únik do samoty. Mať vzťah je šťastím i prekliatím zároveň. Láska a sloboda v tom správnom pomere a nastavení je riešenie tohto večného rozporu. Dať si slobodu. Dať skutočnú lásku. Byť vo vzťahu a zároveň mimo neho. Len ja a vesmír. Nič viac. Chcete návod? Nepoznám ho. Ani o krok som sa nepriblížil. Tak len milujem. Moju lásku, moje deti, moju mamu aj otca čo predčasne odišiel. Milujem priateľov, doktorov čo ma liečili po infarkte, sestričky. Milujem bezdomovca Dušana, ktorý vstal z popola. Milujem život. No napriek tomu o vzťahoch neviem nič. Nič. Ak chcete vedieť niečo o vzťahoch, kúpte si knihy. Sú ich plné police. Ak chcete vedieť o láske, kúpte si knihy. Sú ich plné police. Ak chcete lásku a vzťahy prežívať, kašlite na knihy a žite. Vrhajte sa do vzťahov ako nočné motýle na pouličnú lampu. Milujte a popáľte sa. Vnímajte tú nekonečnú túžbu po láske, tú krásu a užasnú silu lásky, tie nekonečné vyznania lásky, no i zranenia, strachy a chvíle zmätenosti. A raz, možno nikdy sa to stane. Pochopíte krásu vzťahov. Ten nádherný tanec života. Ten neutíchajúci tanec dvoch ľudí, ktorí sú vo vzťahu. Vzťahy nie je možné pochopiť ani sa im učiť. Je možné ich len prežívať.


Howng.