O videní                    Autor: Igor Glejtek

Tri týždne po operácii kľúčnej kosti, ktorú som si zlomil pri páde na biku, som už šľapal po kopcoch znova. Tri týždne po operácii srdca som už šľapal na biku znova, nedbajúc na varovania mojej lásky aj doktorov. Srdcová slabosť, tri dni v nemocnici na pozorovaní. To bol výsledok mojej nerozvážnosti. Doktor dôrazne upozorňujúci: "Na biku áno, no len po rovine." O dva týždne na to, som znova stúpal do kopcov a letel svetrom vo vlasoch. Predvčerom, včera i dnes pôjdem. Nedokážem inak. Chcel som, sľúbil som to mojej Nore i sebe. No neviem inak. Klamem, keď sľúbim Nore, že nepôjdem? Už si zvykla. Pochopila a už nemá strach. Aj ja už chápem. Neznáma sila ma zoberie, oblečie do športového cyklistického trička, nasadí rukavice, topánky, zoberie bike, zdvihne na sedlo, vloží topánky do klipsní, odrazí od chodníka a idem. Neznáma sila mi dáva istotu, že môžem, že chcem, že túžim. Tá sila je vo mne i všade okolo. Je v mojich nohách, je v ceste, čo sa kľukatí, je v horách okolo. Je v lúke, oblohe i ľuďoch popri ceste. Je v mojich nohách i srdci čo zásobuje telo krvou. Poznám ten pocit. Stúpam a stúpam, vidím sa už hore. Vidím sa dvíhajúc ruky k nebu. Som hore. Vyššie sa nedá. Rozhliadam sa okolo. Len priestor, slnko, obloha, mraky nado mnou. Dole krajina. Chodník čo sa kľukatí a ktorým zbehnem ako vláčik po koľajoch. Už sa len odraziť a zabudnúť na svet. Vidím sa, ako letím. Zeme sa ledva dotýkajú dve kolesá. Dve krídla môjho tela. Ani to telo nevnímam. Len ubiehajúcu krajinu, len hadie telo zvíjajúceho sa chodníka podo mnou. Vpravo, vľavo, vyhnúť sa skale. Koreň. Bože strom, ledva som sa uhol. Zráz, skoro kolmo. Dám ho či nie? Brzda, šmyky ako na lyžiach. Bože. Sloboda. Pohyb, pokoj. Ticho. Nie som ja. Je krajina, je priestor, je čas, je život. Je videnie. 


Takto sa vidím. Či som doma, či spím alebo vstávam. Či sa rozprávam s priateľom alebo mojou láskou, v pozadí vidím obraz. Sloboda. Pohyb. Priestor. Let. Kde sa berie toto videnie? Zavriete oči a necháte sa unášať. Čo vidíte? Kde sa vidíte? Čím ste? Ste slobodní alebo ste väzni? Trpíte alebo ste šťastní? Milujete alebo ste plní hnevu a rozhorčenia? Váš vnútorný svet je zdrojom vášho prežívania. Toľko kníh je napísaných o tom, že my sami sme zdrojom všetkého, čo žijeme. No kde sa berie to videnie. Je možno ho zmeniť vôľou? 


Po infarkte a následnej bolesti srdca spôsobenej záťažou som sľúbil, že na bike nesadnem aspoň mesiac. Vydržalo mi to dva dni. Najprv po rovine, teraz už do kopca. Prečo? To mi je fakt všetko jedno? Som až taký ignorant? Nie. Len prijímam tú silu. Tú lásku a poddávam sa videniu. Nie je moje. Pochopil som. To videnie nie je moje. Len ho vnímam. Ako sila vetra nie je vo vetre samom. Len sa poddáva tej sile. Prúdi k miestu nižšieho tlaku. Vyrovnáva a nastoľuje rovnováhu. Moje videnie sa zmení, keď sa zmení vesmír. Keď sa zmenia podmienky. Nie ja sa zmením. Ja sa len dejem. Ako počasie. Vidím svoj vnútorný svet a prejavím ho navonok. Moje vnútorné pnutie sa uvoľňuje tým, že sa mu poddávam. Reagujem. Hýbem sa zo silou, ktorá pohyb vyvoláva. 


Moje videnie som si nezvolil sám. Ani vy ho nevolíte. Dlho som sa trápil, kým som toto pochopil. Nie som vinný. Nezvolil som si rozpad manželstiev. Videl som každé ako naplnené, šťastné a do konca života. Videl som sa ako milovaný a milujúci. Stále sa tak vidím. Som láska v pohybe. Vidím sa silný, zdravý, mladý a divoký. Vidím sa s priateľmi v kruhu. Vidím sa s kolegami v práci vášnivo hľadajúci nové riešenia. Vidím sa na hrebeni hôr držiac zástavu víťazstva bojujúc za slobodu. Za krásny čistý svet. Vidím sa a našu Zem čistú a posvätnú. Vidím hviezdy, galaxie, mliečnu cestu. Moje videnie sveta je silné, jasné a rozhodné. Zachránime tento svet. Očistíme a obnovíme. Spojíme sa, pretože sme boli a vždy budeme spojení. Je to moje videnie. Je silné. Nie je len moje. Je i vaše. Viem to. Pozrite sa do srdca. Nie do mysle. Myseľ často pochybuje a vidí problémy. Pozná len to, čo prežila. Čo si vie vysvetliť. Čo pozná. Nepozerajte mysľou. Pozerajte srdcom. Pocitmi, nie myšlienkami. Keď zabudnete na problémy a obmedzenia, čo vidíte? Možnosti či prekážky? Obmedzenia či nekonečné nové svety? Vidíte lásku či strach? Pozerajte srdcom. Ja po infarkte som takto pozeral. Iní vraveli o invalidnom dôchodku, ja o možnosti byť viac so svojou láskou a byť slobodný. Videl som znova slobodu a toľko možností pre pohyb, rast. Jasné, prídu aj pochybnosti. Svet to sú aj prekážky, aj obmedzenia. Zrazu sa videnie stratí a príde strach. No objaví sa priateľ, ktorý vás pozná a povie: "Poznám ťa, si divý mustang. Si sloboda a láska. Obnov svoje videnie. Nastav sa na rast, nie na obmedzenia. Nastav sa na to, čo vidíš a chceš vidieť vo svete. To si ty. To je tvoje videnie, ktoré sa zhmotní. Celý vesmír máš v sebe a ty si súčasťou vesmíru. Všetko sa hýbe v jednom tanci a prejaví sa. Prežívaš svoje videnie seba. Tvoj vnútorný svet a to čo je vonku, je len zdanlivo oddelené. Si súčasťou. Si ten čo zažíva aj ten čo sa javí. Si i ten čo si uvedomuje."


Človek. Bože. Aká záhada. Aká krása. Aký smútok. Vidím krásnych ľudí. Vidím ich možnosti i nenaplnené sny. Vidím ich lásku i bolesť. Vidím. A ako sa videnie mení? Ako prejaviť lásku k Nore tým, že budem dávať pozor, aby si nemusela robiť o mňa starosti? Práve som to zažil. Keď som odchádzal z domu, videl som sa na Holiach. No cítil som, že je nad moje sily vyjsť až hore, tak som si povedal: "Pôjdem pokiaľ ma to pustí. Budem pozorovať telo a ono mi povie. Srdce mi povie pokiaľ sa dá." Vyšiel som na Stráne, kde začína stará lanovka a zjazd pre bikerov. Cítil som, že mám dosť. Znížil som si sedlo a vyrazil. Moje videnie sa zmenilo. Ten pocit ako letím ponad predné koleso, dopadám na tvrdú zem, šúcham sa ramenom o hlinu, očami sledujem ubiehajúce hrbole a čudujem sa, že na tvári necítim bolesť. Zmenilo ma to. Ostalo to vo mne ako nové videnie. Rovnako aj strach mojich blízkych, ich láska a starostlivosť. Ich slová, aby som dával pozor. Som pútnik, čo kráča cestou. Cesta sa mení a všetko čo vidím a prežívam na ceste životom, zároveň mení mňa. Mení vás. Nie je nutné sa nasilu meniť. Len vnímať, čo sa deje. Uvedomovať si. Vidieť. Vidieť srdcom. Ľudí. Krajinu. Kvety. Zem. Cítiť a byť vnímavý. Milovať.