O láske               Autor:Igor Glejtek

19.08.2019

Moja drahá dcéra Lucka, ma požiadala, aby som napísal o láske. Tretí krát sa rozvádzam, mal som až priveľa lások, psychických problémov, bol som čierna ovca rodiny, momentálne ležím v nemocnici a čaká ma operácia srdca. Zo všetkého toho stresu som dostal infarkt a budú mi robiť By-pass. A ja mám hovoriť o láske? A prečo nie? Som šťastný ako blcha, pretože zase milujem. A som milovaný. 


Teda čo je to láska. Láska je niečo ako Boh. Teda slovo Boh moc nemusím, rád používam pojem TAO alebo podstata, ale nech. Vieme, že existuje, cítime jej prejavy, túžime po nej, sme smutní, keď sa kvôli láske trápime, ignorujeme ju, keď sme sa sklamali, čítame o nej, keď nám v živote chýba, sme v extatickom stave, keď ju práve prežívame. Ale nikto nevie, čo láska v skutočnosti je. Chabé pokusy ju definovať nepostihnú jej šírku a hĺbku. Jej nedozerné prejavy, jej výšiny a všetky jej príbehy. Rovnako ako nevieme definovať Boha, nevieme definovať lásku. Nepoznáme jej vzorec, zákony, zloženie, nevieme vypočítať aká bola pred časom a aká bude v budúcnosti. Uniká našim predstavám a plánom, tým pádom a našťastie sa nedá zneužiť a zviazať. 

Akoby si žila svojim vlastným životom, úplne nezávisle od nás. Naučil som sa jedno. Láska sa nedá rozdeľovať rovnako ako Boh. Má len rôzne prejavy. Rovnako ako Boh. Človek si nevyberie do koho sa zamiluje a veľa krát vie, že niečo nie je v poriadku, napriek tomu miluje, kým sa dá. Lásku nie je možné nikomu nanútiť, nikoho presvedčiť, aby miloval. Láska sa stane. 

Láska k ľuďom je tá istá ako láska k zvieratám, prírode, k oblohe plnej hviezd, k deťom, k východu slnka, pretože nezávisí od vonkajších podnetov, je to vnútorný stav človeka, kedy duša spieva, bunky tela tancujú a myseľ je tichá alebo fascinovaná a bľaboce ako dieťa. Vonkajšie podnety len zastavia myseľ, upokoja ju, ohúrila, aby sa stiahla, aby podstata človeka vytryskla na povrch. 

Láska nie je mimo človeka. Je to jeho podstata. Rovnako ako je v ňom podstata Boha. Lásku nie je možné stratiť, nie je možné sa od nej oddeliť. Je možné ju len pochovať pod nánosmi bolestí, tráum, nespracovaných smútkov a krívd. Je možné predstierať, že ju už nepotrebujeme k životu. No aj tak ľúbime aspoň našich psíkov, mačky, vnúčatá, priateľov, prírodu. 

Láska ako taká k dobrému a naplnenému životu nestačí. Láska je ako Boh. Vieme že je, že existuje tá podstata, z ktorej všetko pramení, inteligencia, ktorá riadi vesmír, no veľa krát ju necítime, zapierame ju alebo ignorujeme. Nevieme si ju vysvetliť alebo pochopiť. Preto okrem lásky k dobrému životu, je nutná pravda. A tu je pes zakopaný. Tu je poznanie, prečo sa nám lásky nedostáva alebo kvôli nej trpíme. Ostrá čepeľ pravdy zarezáva do živého. Nie každý je ochotný rezať do živého a prežívať bolesť z otvorených rán. Nie je to pravda o iných, o vesmírnych zákonoch, o zložení hmoty. Je to pravda o nás samých. Jedine o nás samých. Je to pravda, ktorá nás privedie k sebe. Ako stojí v Biblii. Jedine pravda vás oslobodí. Jedine pravda vás privedie ku skutočnej láske a obnaží vašu dušu, aby ju zaplavilo svetlo lásky. Je to pravda, ktorú treba vypovedať nahlas, tá pravda vás rozplače, odkryje vaše najslabšie miesta, všetky poklesky, všetky pády, nechutné praktiky, egoizmus, pýchu, hnev, podriadenosť, všetky druhy závislostí, podceňovanie, všetko čím v skutočnosti nie ste, len ste to robili z nejakého dôvodu. Napríklad aby ste získali moc, lásku, pôžitky, pomstili sa za krivdy, zabezpečili si živobytie.

Ja som mal to šťastie, že som vedel po čase rozoznať pravdu o sebe, to aký som a prečo sa mi diali moje životné pády. No nestačilo to. Aby som sa úplne oslobodil, musel som priznať o sebe všetko. Aj to, čo som si myslel, že nikomu nepoviem ani keby ma mučili. Vravím si, veď ja to viem, Boh to vie, načo ešte niekto iný. No ten pocit, že niečo tajím, ma umáral. Tak som nakoniec vyšiel s pravdou von. Plakal som ako dieťa, vzlykal, hanbil sa. No láska a prijatie človeka, čo má počúval, spôsobovalo uvoľnenie, prijatie a hlboké odpustenie samému sebe. 

Veľa ľudí nerozumie tomu, čo je v Biblii. Boh vám všetko odpustil. Nie, vy sami si musíte hlboko odpustiť, priznať pravdu o sebe, vyznať slovom a prežiť odpustenie. Prežiť, nie si nahovárať, že som si odpustil. A čo sa potom stane? Zažijete taký príval lásky, slobody a radosti, že budete plakať znovu.

Prečo som to zažil práve ja? Keď mi skrachovalo tretie manželstvo, povedal som Bohu a hlavne sebe. Ak by som už aj nikdy nemal vzťah so ženou a neprežíval lásku, nevadí. Budem hľadať pravdu, pôjdem za pravdou, obetujem všetko, len aby som sa k pravde priblížil. A ak nejaký vzťah, tak priateľstvo s človekom, podobným ako ja. Čo by mi rozumel. Chápal. Bol ako ja. A o týždeň na to, som sa s tým človekom zoznámil a spolu prežívame lásku, no predovšetkým sa vraciame k sebe. Lebo tá pravda a láska je ukrytá v nás. Ten Boh, ktorého hľadáme vonku, je v nás. Pretože láska spojená s pravdou, je sám Boh. Sme to my sami, len on je väčší. 

Takže čo prežívam teraz? Nie je to len radosť, láska, šťastie, naplnenie, pokoj, súzvuk duší. Je to i náročná práca na sebe a vzťahoch s rodinou. Pretože aj keď sme tu hlavne kvôli sebe, bez toho, aby sme si dali do poriadku vzťahy s deťmi, rodičmi, súrodencami, náš návrat k sebe a z toho prameniaca láska, nebude úplný. Ostaneme na pol ceste. A možno kvôli tomu mám teraz infarkt, ktorý prostredníctvom hľadania darcov mojej vzácnej krvnej skupiny, rodinu stmelil. Jej členovia objavili v sebe niečo podstatné, čo bolo pochované a možno na to aj zabudli. Odpustenie je možné. Prejav lásky, hlboko schovaný je možné prejaviť tak jednoduchým spôsobom. Darovať krv, zohnať iných darcov a tak zachrániť život. A tým sa stať sám sebou, mať zo seba dobrý pocit.

Samozrejme keď hovoríme o láske, skoro každý si predstaví partnerskú lásku medzi dvomi ľuďmi. Tu som sa naučil jedno a viem, že málokto to pochopí. Láska nemá pohlavie. Láskou vieme zahorieť ku hocikomu. Záleží len na nás a kultúrnych zvykoch v akej forme ju prejavíme. Bože, koľko som sa natrápili kým som pochopil túto vlastnosť lásky. A prečo láska pohlavie nemá? Láska pramení z duše a to, že duša pohlavie naozaj nemá, to prijme snáď každý. 

Ja som bol vždy rozhodnutý prežívať lásku so ženou. A naučil som sa, čo k dobrému a dlhodobému vzťahu založenom na láske a pravde patrí. Prvá vec. Ak sa partnerovi nedokážete nekonečne dlho pozerať do očí, niečo nie je v poriadku. Niekto niečo skrýva. Pracujte na tom a odkývajte všetko, čo je skryté. Stojí to za to.

Druhá vec. Ak má byť vzťah obojstranne uspokojujúci, musia byť zúčastnené a vyvážené všetky tri zložky človeka. Telo, myseľ, srdce resp. duša. Ja bežne takto človeka nerozdeľujem, no je to dobrá pomôcka. Ak sa na láske nezúčastňuje telo, skôr či neskôr príde problém. Ak sa nezúčastňuje myseľ, teda partneri majú rozdielne názory, hodnoty, záujmy, reakcie na veci čo sa dejú okolo, problém sa dostaví ešte skôr. A ak nie sú v súlade srdcia, teda podstata človeka, dá sa s tým chvíľu žiť, no problém sa prejaví. No na všetkom sa dá pracovať. Stačí chcieť, mať odvahu, trpezlivosť, ochotu počúvať a nekonečné pochopenie pre seba aj partnera. Tá láska, ktorá príde, tá sloboda, ktorá je jej súčasťou a tá pravda, ktorá sa vám zjaví, stojí za tú námahu.

Howng