O behu                    Autor: Igor Glejtek, Foto: Jasna Živa

Obúvaš si najky na behanie. Ľahké a pritom pevné. Furt zablatené, veď kto by to stále čistil. Priliehavé športové oblečenie, jasne že modré. Vetrovku modrú. Do ušú sluchátka, do vrecka mobil. Púšťaš si Armanda. Vybiehaš z baráku von. Je tak krásne. Po daždi, chladno, zeleno. Prvé kroky. Beh. Ako ľahko sa beží. Nohy sa dvíhajú samé. Telo cíti slobodu. Dych zatiaľ nestačí. Tak spomaľuješ a chvíľu kráčaš. Zase bežíš. Znova tá ľahkosť. V rytme hudby opúšťaš sídlisko a vidíš les, hory. Tešíš sa, že to máš tak blízko. Nestačíš s dychom, zase spomaľuješ. Kráčaš. Uvedomuješ si, že dýchaš. Dych sa prehlbuje. Srdce bije rýchlejšie. Tešíš sa že za chvíľu sa telo prispôsobí rytmu.

Dobiehaš do lesa. Poznáš ho dokonale, no objavuješ pri každom behu. Tráva je mokrá, všade kaluže, blato. Nevadí ti to. Namáčaš si svoje najky a cítiš chlad a vlhkosť na chodidlách. Preskakuješ korene, konáre, obiehaš okolo stromov. Nohy tak úžasne reagujú. Sú na to stvorené. Skáčeš do kaluže, ktorú nevidno v tráve. Hurá. Nohy sú mokré, už nebude čo riešiť. Narazíš na zablatenú cestu, obiehaš lesom, kde si ešte nebola. Hustý les, krčíš sa, hľadáš priechod medzi stromy. Krásny mach, hubičky.

Ani necítiš že bežíš. Žiješ. Dýchaš. Zhlboka. Telo a duch splývajú v pohybe. Myseľ sa teší objavovaním. Nachádzaš priechod na lúku. Nádhera. Tá nádhera. Vysoká mokrá tráva ti zmáča telo po pás. Telo sa už zohrialo, ani to nevnímaš. Vnímaš len tú krásu. Ani nevieš kadiaľ máš bežať. Všade krása. Nohy mokré, no zrazu také horúce. Nevnímaš rozdiel medzi sebou a prírodou. Bežíš. Už sa dostávaš do tempa. Preskakuješ kaluže, občas trafíš presne do tej najhlbšej. Tá radosť. Tá úchvatná zeleň.

Všade život. Všade krása. V hlave len hudba a príroda. Strácaš sa v nej. Tá ľahkosť behu, skákanie. Chvíľu oddych, no tešíš sa na ďalší beh. Cítiš rytmus srdca, obdivuješ svoje nohy, ako našľapujú po cestičke medzi stromami.


Vybiehaš z lesa na cestu. Oddychuješ. Kocháš sa výhľadom na krajinu. Vyberáš si dlhšiu trasu, lebo môžeš.  Bežíš. Naťahuješ krok, sleduješ nohy ako našľapujú jedna pred druhú. Krásny beh. Si len tie nohy a ubiehajúca cesta.

Máš takú radosť. Dobiehaš ku koncu. Skrátiš krok, sústredíš sa na dych. Hudba ťa vedie. Noha pred nohu. To stačí. Dych je plytší. No vydržíš. Zastaneš, vydýchaš sa. No hudba ťa zase poháňa. Hrajú arabské. Pripomína to dervišské melódie. Zrazu máš chuť sa točiť. Tak sa točíš po lúke, rozťahuješ ruky, a točíš sa. Po mokrej lúke. 

Oslavuješ život. Dvíhaš ruky k nebu a zase bežíš. Si hore na kopci. Vydýchaš sa. Hrajú austrálske trúby, hlas domorodcov. Dáva ti to novú silu tak zase bežíš. Z kopca. Pridávaš na rýchlosti. Blato, skoro padáš, no ustojíš to. Veď telo vie. Zase do kopca. Už máš dosť. Únava. Trocha zima. Tak znova bežíš.


Prichádzaš k mestu. Smútok. To najkrajšie dnešného dňa končí. Nevládzeš, tak kráčaš. Ešte záverečný šprint, kým prídeš do cieľa. Zase radosť. Beh je tvoj život. Na to si stvorená.