Je možné vidieť Boha? Autor: Igor Glejtek

K napísaniu tohto článku ma inšpiroval priateľ, ktorý v zmenenom stave vedomia prežíval niečo, o čom neskôr povedal: "Videl som Boha. Stretol som sa s ním. Bol to môj zámer a podarilo sa mi ho naplniť."

Zaspomínal som si na svoje dávnejšie stavy, keď som si myslel podobné. Boli to stavy, v ktorých som si uvedomoval že som súčasťou Kristovho vedomia, stavy, kde som bol súčasťou všetkého, v ktorých Boh bol mojou podstatou, stavy, keď som cítil Božie vedomie ako oceán a seba ako vlnu na jeho povrchu. Tak veľmi som bol naviazaný na prežívanie týchto vecí, tak som bol tým pohltený, že som ani nevnímal, že celé to uchopilo ego. Akoby kričalo: "Pozrite čo som dokázalo. Som tak úžasné, že si to Boh všimol a ocenil." Nie neocenil. Plakal nad mojou trúfalosťou a pýchou. Nie on, jasné. Moja duša. Moja podstata. Preto zákonite všetky stavy odišli a kríza, ktorá neskôr nastala a vracala sa ako ozvena, dokonale prečistila všetko, čo nebolo založené na pravde. 


Je teda možné vidieť Boha alebo nie? Boh je na počiatku všetkého. Stvoril všetko slovom, teda vibráciami a všetko tvoril na svoj obraz. Je písané v Biblii. Teda Boha je možné vidieť všade a zároveň nikde. Všetko má dva póly a len láska a pravda rozhodne čo je pravdivé.

Ak niekto v stave vedomia vyvolanom psychotropnými látkami vidí svetlo, cíti že je v jednote zo všetkým, vidí fraktály, energie, cíti sa šťastný a blažený, čo vlastne vidí? Boha? Obrazy zapríčinené uvoľnením starých blokov, vzorcov alebo len hru elektrónov behajúcich ako stádo slobodných a krásnych mustangov v nervovej sieti mozgu dotyčného? Nemám právo to posúdiť. Možné je všetko. To je krásne v tomto úžasnom svete. Možné je všetko. Nemožné je len to, čo si nevieme predstaviť.


Kedysi by som šmahom ruky, jedným slovom či gestom všetkom odsúdil, zhodnotil, zamietol či prijal podľa toho, ako to zapadalo do môjho obrazu sveta. No v krízach, ktoré som prežil, všetky moje predstavy a vzorce postupne padali ako domčeky z karát. Teraz pre mňa nič nie je pevné, nič dané. Jediné čo viem je, že som. Že žijem. Že som súčasťou. Že od ničoho nie som oddelený. Nezažívam to ako môj stav vedomia, som stále obyčajný človek. No je to niekde v mojom vnútri ako pozadie, ako výkres na ktorom maľujem svoj príbeh a všetky postavy ktoré príbeh vytvárajú.

Iný aspekt otázky toho, či je možné vidieť Boha je, či je možné vidieť plátno obrazu, pomaľovanom krásnymi olejovými farbami. Užasnutý divák, stojaci pred Van Goghovými slnečnicami alebo Michelangelovým obrazom Dáma s hranostajom, si len veľmi ťažko uvedomuje plátno pod všetkými vrstvami farieb, ktoré obraz tvoria. A predsa plátno tvorí základ obrazu. Všetko je tu len vďaka plátnu. Podobne, všetko čo vidíme, je len vibrujúca energia vnímaná našimi zmyslami a vnímaná ako svetlo, zvuk, čuch, hmat alebo iné druhy žiarenia zachytené našimi prístrojmi. No je tá energia to, čo je vskutku reálne alebo je to len obraz na plátne? Vieme si uvedomiť podklad, ktorý umožňuje energiám kmitať a vytvárať všetky tie fascinujúce prejavy? Galaxie, pulzary, hmloviny, Zem, oceán, rastlinstvo, všetky tie úžasné formy fauny, človek. Bez podkladu, podstaty,  Boha, ako prazákladu všetkého, by nič neexistovalo.


Je možné vidieť takéhoto Boha ako základu vecí a javov? Nie. Je možné len byť. Stať sa ním. Uvedomiť si, že sme ním vždy boli a náš život a všetky jeho prejavy ako telo, myseľ a srdce, sú prejavom toho istého ako celý vesmír.


Takže aká je odpoveď na otázku či je možné vidieť Boha? Jednou z odpovedí je, áno. Pozri sa do zrkadla. No je to Boh vo svete. Je to viditeľný prejav. Je to tanec tanečníka, film na plátne. Svetlo vyžarujúce zo zdroja.

Iná odpoveď je, nie. Boh je za všetkým čo je viditeľné, je podstata za prejavmi, je to ticho za slovom. Boh len je. Nič iné o ňom nie je možné povedať. 


A môj názor? Vo všetkom je jednota. Ako tanec je jednota tanečníka a pohybu, je všetko čo existuje tvorené jednotou základu a jeho prejavu. Teda celá otázka nemá zmysel, pretože všetko je Boh. Boh tvorí jednotu toho čo tvorí základ, toho čo je videné a hlavne, toho čo sa pýta. Ten kto chce vedieť a túži po pravde, nakoniec nenájde nič iné ako len a len seba. 


Howng