Jar v Karpatoch

Autor: Lucia Glejteková

Život všade kam sa pozerám, 

jeho vôňa preniká až do srdca.. 

Môj les sa mi pred očami prebúdza, 

ako zo spánku dieťa.

Na mojich prsiach, 

pred mojim zrakom,

každou minútou prítomnejší a plnší

farebnej, zlatým svetlom zaliatej, 

spevavej a vodnatej životnej sily.

Chodievam tam denne sledovať

správy lesného spravodajstva. 

Novinky  módnych trendov

dvorných dám,

zahaľujúc sa do stále krajších 

a voňavejších šiat.

Na jar lepších správ nepoznám!

Tu zabúdam na vonkajší svet. 

Matka Zem, na svojom tele nosí ma. 

Neustále sa premieňa  na bunky môjho tela. 

Z nej som živá. 

Je nositeľkou tohto mystéria.

Vedomý pobyt v prírode je ako stretnutie s milovanou osobou. 

Prichádzam bez postranných úmyslov. 

Úprimnou starostlivosťou. 

Hravou trpezlivosťou. 

Malým darčekom z veľkých snov.. 

Viem, že dostanem viac, ako som schopná jej dať.

Pohybujem sa svižne a ladne.. 

Výskam a jasám ale len vo svojom vnútri, 

aby som ju nevyplašila..

Dotýkam sa jej len na neintímnych miestach..

dúfam, že  keď si získam jej dôveru,  

odhalí mi svoje tajomstvá.

Podľa starých legiend Karpaty sú najkrajšie na jar, 

ešte krajšie v lete, 

jeseň je prenádherná a zima očarujúca.  

Na týchto miestach nepotrebujem slová. 

Tu cítim, viem, splývam. 

SOM vedo-Mím.

Príroda a my. Príroda sme my. 

:)